Partizánsky chlebík

Autor: Marián Kerek | 14.9.2013 o 17:37 | Karma článku: 11,28 | Prečítané:  622x

Kedysi, medzi vojnami i po druhej svetovej vojne, mali deti úplne odlišné priority ako tie dnešné. Boli úzko späté s prírodou. Najmä tie, ktoré žili v podhorských dedinách. Vedeli o lese všetko. Ako v ňom prežiť, zabaviť sa, ale aj najesť. Stačilo im veľmi málo k radosti.

 

Od starého otca viem ako sa potešili, keď našli na lúke bodliak. Konkrétne jeho súkvetie. Po odstránení okvetných a korunných lupienkov sa im do rúk dostal kalich. Ten očistili a mohli si na ňom pochutnať. Volali ho symbolicky – partizánsky chlebík.

Vždy, keď som v lese a nájdem bodliak, neváham a ihneď sa do neho pustím. Samozrejme, ak mám niečo ostré. Najlepšie nôž alebo dýku. Pre mňa má kalich menej výraznú chuť, ale trochu mi pripomína kaleráb. Je to tým, že žijem v dnešnej dobe, a aj keď si to neuvedomujem, mám maškrtný jazýček.

Deti z onej doby mali iné hodnoty. Tešili sa z maličkostí a všetko si vážili. Napríklad aj to, že si mohli zamaškrtiť na dobrom bodliaku. Ak by ste ho ponúkli dnešným deťom, asi by vás vysmiali.

Zmenila sa doba, zmenili sa ľudia, zmenila sa hodnota vecí.

Fotogaléria:

("Návod na prípravu")

218.jpg

↑ Nájdeme väčšie súkvetie bodliaka ↑

219.jpg

↑ Odstránime lupienky ↑

220.jpg

↑ Pochutnáme si na kalichu ↑

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?