Keď sme si všimli, že na chladničke bliká červené svetielko, zavolali sme opravára, ktorý zistil, že je pokazený kompresor. Kúpa nového by stála dosť peňazí a tak sme sa rozhodli, že si radšej kúpime novú. Za pár dní sme vybrali tú pravú. Keďže stará chladnička po buchnutí na panel ovládania vždy nabehla, tú chvíľu sme to vydržali. Nebolo treba panikáriť, čo s potravinami. „Buch-buch“, a chladnička sa na pár hodín dala do chodu.
Avšak, museli sme čakať dva týždne, pokým sa dostala nová chladnička predo dvere. Takže búchanie sa trochu predĺžilo. Nastal prenos číslo 1. Novú chladničku sme vyviezli výťahom do bytu. Prišiel prenos číslo 2. Stará chladnička putovala do auta a bola odvezená na chalupu, kde mala poslúžiť aspoň ako skriňa na náradie.
Nová chladnička fungovala bez problémov asi dva dni. Opäť musel prísť pán opravár, ktorý konštatoval, že chladnička je pokazená a musí sa vymeniť. Ona síce išla, ale každú chvíľu bolo treba vyberať kusy ľadu, ktoré sa v nej vytvárali. Kontaktovali sme predajcu. Žiadali sme kus za kus, ale bolo nám oznámené, že jediná možnosť je vrátiť novú chladničku, čakať kým sa vybaví reklamácia, a medzičasom si objednať novú. Takže by sme boli bez chladničky, ale zaplatené by bolo dvakrát.
Za ten čas môj dedo, vyučený elektrikár, starú chladničku opravil. A tak sme sa rozhodli, že ju dovezieme z chalupy naspäť domov, čo bol prenos číslo 3. So starej sa stala staro-nová a s novej novo-stará.
Novo-starú sme odniesli na reklamáciu predajcovi. Tridsať dní musíme čakať na dobropis a na následné vrátenie peňazí. To bol prenos číslo 4. Tomuto predajcovi sa budem odteraz vyhýbať. A nebolo to prvýkrát, čo som mal s nimi problémy.
Staro-novú chladničku máme doma a ako-tak funguje. Ale nebudeme čakať, kým sa znovu pokazí. Vyberáme úplne novú, samozrejme u iného predajcu. A tak nás čaká ešte prenos číslo 5 a číslo 6. Doviesť úplne novú chladničku domov a staro-novú naspäť na chalupu. Susedia si už musia myslieť, že tie chladničky kradneme. Uvidíme, čo sa nám ešte prihodí.