Ekomisia

Autor: Marián Kerek | 20.9.2013 o 19:29 | (upravené 20.9.2013 o 20:05) Karma článku: 15,96 | Prečítané:  319x

Vždy som, pri túlaní sa lesom po svojich obľúbených miestach v obci Čierny Balog, pozoroval, že sa tam nachádza hojne nevítaných hostí. Reč je o plastových a sklenených fľašiach, obaloch od sladkostí, a rôznych iných odpadkoch. A tak som sa ku koncu tohtoročnej horskej dovolenky rozhodol, že sa do lesa vyberiem s igelitovým vrecom.

 

V lese funguje jedna priama úmera. Čím bližšie k ľudskému obydliu sa nachádzate, tým viac odpadkov nájdete. Žiaľ je to tak. Keďže som sa už na to nemohol pozerať, posledný deň pobytu som si do ruksaku pribalil už spomínané vrece.

Pri zostupe z kopca, asi 20 minút cesty od dediny, sa najmä fľaše začali vyskytovať v nepeknom množstve. Po dlhých týždňoch sucha nerástli takmer žiadne hríby. A tak som si povedal – „Čo pôjdem naprázdno?“ Po chvíľke som mal vrece plné.

Keď sme dokráčali k okraju lesa, premohlo ma zúfalstvo. Už roky sa na onom mieste nachádzal... Nazvime to bunker. Nie veľmi vydarená drevená konštrukcia pokrytá hrubými plachtami. Majitelia bunkru nám neboli známi. Mohli nimi byť miestni obyvatelia alebo lesní pracovníci. Podľa počtu sklenených fliaš bolo jasné, na čo sa používal.

Vyplašený som ostal preto, lebo bunker už nestál. Bol zrútený a porozhadzovaný po okolí. Pravdepodobne ho už majitelia nepoužívajú. No odpadky samozrejme ostali. Asi sa im v lese zapáčilo. Našťastie sa v ruksaku našlo ešte jedno vrece, dvakrát väčšie ako to predošlé. Za pár minút bolo plné. Okrem fliaš tu boli aj konzervy, zaváracie poháre, či šálka. Vo fľašiach sa už zabývali chrobáky, živé či mŕtve. Vôňu, ktorú sme mali možnosť cítiť pri vylievaní obsahu fliaš (zhnité chrobáky vo vode) radšej nebudem opisovať. Vyzbierali sme čo sa dalo.

Keďže odpadkov bolo viac ako sme očakávali, nemali sme s nimi čo spraviť. Na okraji lesa sa nachádzalo taktiež zhorenisko pneumatík. Opäť veľmi ekologická záležitosť. Jedna veľká, od traktoru, ešte len čakala na svoj osud. A tak sme dve plné vrecia uložili do onej pneumatiky. Neboli sme s týmto riešením nadšení. Ale čo s nimi? Boli ťažké a aj kebyže ich dotiahneme do dediny, nemali by sme ich kam dať. Mali sme aspoň dobrý pocit, že sme to pozbierali na kopu. Som veľmi zvedavý, že keď sa sem na budúci rok vrátime, či budú vrecia preč. Žiaľ, silne o tom pochybujem. Miestnym obyvateľom asi neprekáža, že keď sa obzrú k lesu alebo do neho vojdú, všade vidia to čo vidia. Napríklad spomínaná pneumatika tam odfukuje už zopár rokov.

Najsmutnejšia je predstava o tom, kto tam odpadky necháva. Turisti to určite nebudú, keďže tu ich nieto. Možno sem tam nejaký nepodarený hubár dačo odhodí, ale nie v takomto množstve. Veľmi sa obávam, že páchateľmi sú tí, ktorí by mali les ochraňovať. Nechcem nikoho obviňovať, ale myslím si, že to nemohol byť nikto iný, ako lesní pracovníci.

Nedokážem pochopiť takýchto ľudí. S odpadkami v lesoch sa stretávame takmer všade. Plnú dvojkilogramovú fľašu vody nemajú problém do lesa doniesť. Ale prázdnu, niekoľko gramovú, z lesa odniesť, to je očividne obrovský problém. Nuž, ako hovorí jedna moja spolužiačka, keď odhodí dačo na zem a ja jej za to vynadám – „Však tu nebývam“. Chápete toto?

Fotogaléria:

140.jpg

141.jpg

142.jpg

143.jpg

144.jpg

145.jpg

147.jpg

148.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?