Reklamy. Každý sa s nimi stretáva, no nikto ich nemá v láske. Veď to poznáte. Pozeráte si svoj obľúbený seriál alebo dobrý film. Ešte ani poriadne nezačne a už je tu reklama. Opäť príde na rad program. Pozriete si zopár scénok a už je to tu znova. Akoby program s reklamami bojoval o to, kto bude na obrazovke dlhšie. Prečo to tolerujeme. Pokým nebudeme niečo robiť, nenastane zmena. Keď majú televízie sledovanosť, prečo by niečo menili? Ale je riešením prestať kvôli reklamám pozerať televízor? Nemyslím. Tým škodíme len sami sebe. Hoci niekedy je program toho typu, že keby vypneme obrazovku, možno si ušetríme zopár mozgových buniek.
Neskorý začiatok programu je tiež na dennom poriadku. Meškanie býva často 10 minút a aj viac. Kedysi, niekoľko rokov dozadu, začínal hlavný vysielací program o 20:00. Každým rokom sa to posúvalo a posúvalo. 20:05-10-15-20... Až sme sa dostali k dnešnému času 20:30. Keď k tomu pripočítame meškanie, často sa ručička na hodinách blíži k číslu 9, keď program začína. Ale my máme televízory zapnuté už od 20:30, aby sme niečo nepremeškali, a televízie zatiaľ majú sledovanosť na reklamách.
Presúvanie vysielacieho času nám dokáže poriadne zvýšiť pulz. Začnete sledovať seriál alebo show. Prvé diely sa vysielajú napríklad o 20:30. Avšak po niekoľkých dieloch televízia program presunie aj o dve hodiny neskôr. Medzitým sme si seriál obľúbili. Čo nám ostáva? Sledovať program v danom čase? Televízie asi nezaujíma, že priemerný Slovák si nemôže dovoliť byť hore do pol jednej v noci. Alebo si pozrieme na druhý deň reprízu? Opäť nemožné. Jedine, že by sme ostali doma. A na živobytie nám bude platiť televízia. Môžme si program pozrieť v archíve. Ide asi o najprístupnejšiu možnosť. Ale...
Spoplatnenie archívu u jednej zo slovenských televízií prišlo ako blesk z čistého neba. Toto je váženie si diváka? Niekto nemá na chleba, nieto aby si ešte platil archív.
Cez toto všetko, máme mať ešte slovenské televízie radi? A prečo?
Milé televízie! Začnite sa konečne správať normálne. Nežiadam od vás, aby ste zrušili všetky reklamy. Chápem, že musíte z niečoho žiť. Jedna reklama za hodinu by bola výhodou aj pre diváka. Využil by ju na občerstvenie alebo vykonanie potreby. Ale do hodiny dve tri reklamy? To je choré. Čo keby sme spravili kompromis? Aby ste boli spokojný aj vy, aj my?
Milí diváci! My by sme takisto mali zasiahnuť. Sem-tam sa dakto posťažuje, tak ako ja teraz, ale to nestačí. Treba sa búriť. Alebo byť obyčajnou hračkou televízie donekonečna? A myslím si, že keď budeme ticho, bude sa situácia stále zhoršovať v náš neprospech. Takže čo spravíme, aby sa televízie začali riadiť heslom : „Náš divák, náš pán“?